Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 31.12.2021

Číslo 6/2021

e-časopis je pre členov SK SaPA automaticky prístupný BEZPLATNE

V prípade že nie ste členom SK SaPA, e-časopis si môžete objednať prostredníctvom formuláru.
Po zaplatení poplatku Vám budú zaslané prihlasovacie údaje emailom.

OTVORIŤ ČASOPIS

Obsah Strana
Zdravotnícki pracovníci sú nielen unavení, ale aj sklamaní postojmi určitých skupín verejnosti, vrátane politikov 10
Poslanci majú možno poslednú šancu udržať sestry a pôrodné asistentky na Slovensku 11
Zbierka pre rodiny sestier a pôrodných asistentiek, ktoré podľahli ochoreniu COVID-19 12
My nie sme extrémisti, sme zdravotníci, ktorí denne nasadzujú svoje životy za záchranu iných 12
Prehľad (report) prezídium SK SaPA 15
EFN politické vyhlásenie k budovaniu a udržiavaniu odolnej pracovnej sily v ošetrovateľstve v EÚ 16
EFN politické vyhlásenie k vybudovaniu Európskej zdravotnej únii (European Health Union) 17
EFN vyhlásenie k sestrám s pokročilou praxou v EÚ 18
Sestry z EÚ získavajú osobitné uznanie v rámci Ceny európskeho občana 18
Richard Strapko: Sestry a pôrodné asistentky sú srdce nášho zdravotníctva, Vaše poslanie a práca je pre nás nenahraditeľná 20
Regionálna komora Zlaté Moravce vysadila lipu malolistú 24
Spomienka na PhDr. Emőke Takácsovú, PhD. 25
Pacienti poďakovali lekárom a sestrám za ich obetavú prácu 26
V nezdravom životom štýle sme predbehli aj ameriku 28
Riadenie rizika destabilizácie v dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti - nový štandard pre dlhodobú starostlivosť 30
Komplexné uspokojovanie potrieb osôb v následnej a dlhodobej starostlivosti – štandardný postup 32
Predstavujeme Manažment ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta na venovenóznej mimotelovej membránovej oxygenácii – ošetrovateľský štandard 33
Využívanie simulácie vo výučbe študentov ošetrovateľstva
Using the simulation in teaching nursing students

Gabriela Kuriplachová, Slávka Mrosková, Dagmar Magurová, Ľubomíra Tkáčová, Jana Cuperová, Iveta Ondriová, Alena Schlosserová

Súhrn
Príspevok je zameraný na oblasť využívania simulácie vo výučbe študentov ošetrovateľstva. Autorky príspevku poukazujú na rôzne úrovne zložitosti simulačných metód a benefity simulácie vo vzdelávacom procese. Cieľom je zvýšiť efektívnosť prepojenia teórie s praxou, eliminovať strach študentov z neznámeho prostredia a udalostí, upevniť rozhodovacie schopnosti a kritické myslenie, budovať ošetrovateľský tím a ďalšie iné. V súčasnej spoločnosti, založenej na moderných technológiách, je nevyhnutné implementovať simulačné metódy so strednou a vysokou mierou vierohodnosti do učebných osnov vzdelávacieho programu ošetrovateľstvo na všetkých vzdelávacích inštitúciách.

Kľúčové slová: študenti, ošetrovateľstvo, vzdelávanie, simulácia, tréning

Summary
The paper focuses on the use of simulation in the teaching of nursing students. The authors point out the different levels of complexity of simulation methods and the benefits of simulation in the educational process. The aim is to increase the effectiveness of connecting theory with practice, to eliminate students' fear of unfamiliar environments and events, to strengthen decision-making skills and critical thinking, to build a nursing team and more. In today's society, based on modern technologies, it is necessary to implement simulation methods with a medium and high-fidelity credibility into the curriculum of the nursing curriculum at all educational institutions.

Key words: students, nursing, education, simulation, training
34
Hodnotenie a starostlivosť o miesto zavedenia periférneho intravenózneho vstupu
Evaluation and care of the place of performance intravenous entry

Tatiana Hudáková, Mária Popovičová

Súhrn
Zavedenie periférneho venózneho katétra (PVK) je najčastejšou možnosťou, rutinne využívanou sestrou, k zaisteniu intravenózneho vstupu. Predstavuje však riziká, ktoré môžu pre pacienta predstavovať viaceré komplikácie, zhoršenie stavu a zvýšenie nákladov na jeho liečbu. Sestra musí počas zavádzania, ošetrovania aj aplikácie intravenóznych liekov hodnotiť miesto zavedenia, realizovať všetky postupy asepticky, tak, aby riziká v súvislosti so zavedeným PVK minimalizovala. Pri posúdení využíva dostupné hodnotiace nástroje, pričom nevyhnutné je zapísanie získaných skutočností do ošetrovateľskej dokumentácie pacienta.

Kľúčové slová: Periférny venózny katéter. Intervencie sestry. Hodnotiace nástroje.

Summary
Insertion of a peripheral venous catheter is the most common option routinely used by a nurse to provide intravenous access. However, it poses risks that can pose several complications for the patient, worsening the condition and increasing the cost of his treatment. During the introduction, treatment and application of intravenous drugs, the nurse must evaluate the site of implementation, perform all procedures aseptically, so that the risks associated with the established of peripheral venous catheter are minimized. It uses available assessment tools in the assessment, and it is necessary to record the obtained facts in the patient's nursing documentation.

Key words: Peripheral venous catheter. Nurse intervention. Evaluation tools.
37
Využitie protokolu bezpečnej operácie v kontexte perioperačnej starostlivosti
The use of the surgical safety checklist in the context of perioperative care

Renáta Borská

Súhrn
Používanie kontrolného zoznamu bezpečného chirurgického výkonu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je zavedenou praxou na celom svete a prispieva k zaisteniu bezpečnosti pacientov a spolupráci v tímovej práci. Cieľom tohto príspevku je predloženie poznatkov súvisiacich s kultúrou bezpečnej starostlivosti v chirurgických tímoch. Protokol bezpečnej operácie (Surgical safety checklist, ďalej SSC) je aplikovaný u všetkých pacientov podstupujúcich diagnostický, či terapeutický výkon. V protokole je stanovených 10 kľúčových momentov v troch fázach, ktoré sú realizované pri kritických momentoch pred podaním anestézie, bezprostredne pred operačným rezom a pred transportom pacienta z operačného sálu. Informácie získané pri perioperačnej bezpečnostnej procedúre sú zaznamenávané do protokolu, ktorý je súčasťou dokumentácie pacienta. Medzi aktérov perioperačného bezpečnostného procesu patrí chirurg, lekár anestéziológ, anestéziologická sestra, operačná sestra. Z časového hľadiska ide o procedúru, ktorá nie je časovo náročná, jej realizácia trvá približne 3-4 minúty. V príspevku predstavujeme jednotlivé fázy bezpečnostnej procedúry pred (sing in), počas (time out) a po skončení operačného výkonu (sing out) so zameraním na kompetencie sestier v manažmente rizík.

Kľúčové slová: Sestra na operačnej sále. Bezpečnosť pacienta na operačnej sále. Kontrolný protokol bezpečnej operácie.

Summary
The use of World Health Organization Surgical Safety Checklist (SSC) is an established practice worldwide and contributes to patients safety and increases of staff teamwork. The aim of this paper is to present experience related to the culture of safe care in surgical teams. The SSC is applied to all patients undergoing diagnostic or therapeutic procedures. The protocol sets out 10 key moments in 3 phases, which are realized before the administration of anaesthesia, immediately before the surgical incision and transport of the patient from the operating room. The information obtained during the perioperative safety procedure is recorded in a protocol and forms part of the patient´s documentation. The staff of perioperative safety process include a surgeon, an anaesthesiologist, an anaesthesiology nurse and an operating nurse. In terms of time, this is not a time-consuming procedure, and its implementation takes approximately 3-4 minutes. In this paper, we present the specific phases of the safety procedure – sing in, time out and sign out that focus on the competencies of nurses in risk management.

Key words: A nurse in the operating room. Patient safety in the operating room. Surgical Safety Checklist.
40
Knižné recenzie 44
Suplementum - vedecká recenzovaná časť
Paliatívna ošetrovateľská starostlivosť o geriatrického pacienta v domácom prostredí
Palliative nursing care for geriatric patient in the home environment

Katarína Zrubáková, Nikola Bartková, Anna Herinková

Abstrakt
Paliatívna starostlivosť sa poskytuje pacientom všetkých vekových kategórii, v pokročilom, terminálnom štádiu nevyliečiteľných ochorení. Najčastejšou cieľovou skupinou sú pacienti s onkologickým ochorením a geriatrickí pacienti. Miestom poskytovania môže byť ústavné zariadenie alebo domáce prostredie chorého. Práve domáce prostredie, ak spĺňa stanovené kritéria, je pre zomierajúceho najprijateľnejšie. Ideálne je, ak sa v ňom kombinuje profesionálna hospicová starostlivosť so starostlivosťou rodinných príslušníkov alebo blízkych osôb. Najdôležitejším členom interdisciplinárneho tímu je sestra. Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti je identifikovať a zmierniť aktuálne problémy pacienta, zlepšiť kvalitu života a pomôcť rodine vyrovnať sa so zhoršujúcim zdravotným stavom a blížiacou sa smrťou ich blízkeho. Aj v príspevku prostredníctvom prípadovej štúdie a doplňujúcich metód (neštandardizovaný rozhovor, pozorovanie, obsahová analýza dokumentu) na konkrétnom prípade demonštrujeme osobitosti paliatívnej starostlivosti v domácom prostredí. Okrem uvedených metód sme pre hodnotenie aktuálneho telesného a psychického stavu pacientky využili VAS, MNA, Breef Fatigue inventory, ADL test, Posudzovanie zmätenosti podľa Gaida, Geriatrickú škálu depresie, Paliatívnu škálu funkčnej zdatnosti, ESAS a EFAT škálu. Objektom prípadovej štúdie bola 81-ročná pacientka liečená na onkologické ochorenie, ktorej bola od decembra 2020 poskytovaná paliatívna liečba v domácom prostredí. Ošetrovateľská starostlivosť bola zameraná na zlepšenie kvality života pacientky, zmiernenie utrpenia, bolesti a identifikovaných symptómov. Zahŕňala aj podporu a pomoc pacientke a jej rodine, pri riešení súvisiacich psychických, sociálnych a duchovných problémov. Napriek pravidelnej profesionálnej starostlivosti závažnosť symptómov stúpla oproti prvému stretnutiu na miernu až vysokú úroveň. EFAT škála ostala nezmenená. VAS škála stúpla z úrovne 6 na úroveň 8. Škála na posúdenie únavy stúpla z čísla 4 na číslo 7. Barthelovej test denných aktivít bol zhodnotený na 45 bodov. Individuálna skúsenosť a možnosť poskytovať starostlivosť prostredníctvom mobilného hospicu nám umožnila pochopiť, aký význam má domáce prostredie a adekvátna spolupráca pacient - opatrovateľ/rodinní príslušníci, zdravotnícki pracovníci. Vedomosti a zručnosti nielen zdravotníckych pracovníkov, ale aj rodín chorých, môžu pomôcť pacientom umierať s čo najmenšími ťažkosťami a zachovať ich dôstojnosť.

Kľúčové slová: Geriatrický pacient. Paliatívna ošetrovateľská starostlivosť. Mobilný hospic. Potreby nevyliečiteľne chorých.

Abstract
Palliative care is provided to patients of all ages who are in terminal stages of incurable diseases. The most common target groups are patients with cancer and geriatric patients. The place of palliative care may be the institutional facility or the patient's home environment. The home environment, if it meets the adequate criteria, is the most acceptable for the dying person. It is ideal when professional hospice care is combined in the home environment with the care of family members. The most important member of the interdisciplinary team is a nurse. The goal of nursing care is to identify and alleviate the patient's current problems, improve her or his quality of life and help the family cope with the deteriorating health and the impending death of their close person. Also in the paper, using a case study and additional methods (non-standardized interview, observation, content analysis of the document) on a specific case, we demonstrate the peculiarities of palliative care in the home environment. In addition to the above methods, we used to evaluate the current physical and mental state of the patient a Visual analogue scale, Mini Nutritional assessment, Breef Fatigue inventory, Barthel's test of basic daily activities, Gaid's Confusion Assessment, Shannon Scale, Geriatric Depression Scale, Palliative Functional Scale, ESAS and EFAT scale. The subject of case study was an 81-year-old oncology patient who had been provided with palliative treatment at home since December 2020. Nursing care was aimed at improving the patient's quality of life, alleviating her suffering and pain, and stabilizing her health condition. It also includes support and assistance to the patient and her family in solving related mental, social and spiritual problems. The severity of the symptoms increased to a mild to high level compared to the first meeting. The EFAT scale remained unchanged. The VAS scale has been increased from level 6 to level 8. The scale for assessing fatigue ranged from number 4 to number 7. Barthel's test of daily activities was evaluated at 45 points. Individual experience and the possibility to provide care through a mobile hospice allowed us to understand the importance of the home environment and adequate cooperation of the patient - caregiver / family members, health professionals. The knowledge and skills not only of health professionals but also of the families of the sick can enable patients to die with the least possible difficulty and thus help maintain their dignity.

Key words: Oncological disease. Geriatric patient. Palliative nursing care. Mobile hospice care. Needs of the terminally ill.
45
Psychosomatická záťaž sestier počas pandémie COVID-19
Psychosomatic burden of nurses during the COVID-19 pandemic

Jozef Babečka, Ivan S Myroniuk

Abstrakt
Cieľ: Zmapovať psychosomatickú záťaž sestier v čase pandémie COVID-19 na vybraných klinických pracoviskách.
Súbor a metodika: Zber dát prebiehal v čase február - apríl 2021 u sestier z vybraných nemocníc na Slovensku, formou kvantitatívneho prieskumu, metódou anonymného dotazníka vlastnej konštrukcie. Celkovo vrátených dotazníkov predstavoval súbor 93 respondentov.
Výsledky: Zo súboru respondentov až 87,50 % v čase pandémie COVID-19 pociťovali niektorý zo psychosomatických príznakov. Medzi problémami so spánkom, poruchou koncentrácie, únavou a vyčerpaním ako psychosomatickým príznakom sa nachádzal štatisticky významný pozitívny vzťah.
Záver: Je veľmi dôležité zabezpečiť poskytovanie psychologickej podpory na pracoviskách, ktorá môže ponúkať kognitívno - behaviorálnu terapiu zameranú na traumy (smrť na pracovisku, prekonanie ťažkého priebehu ochorenia COVID-19..), čo sa už veľakrát preukázalo ako užitočné v predchádzajúcich epidémiách.

Kľúčové slová: Psychosomatická záťaž. Sestra. Pandémia. COVID-19.

Abstract
Objective: To map the psychosomatic burden of nurses during the COVID-19 pandemic at selected clinical sites
File and methodology: Data collection took place between February and April 2021 at nurses from selected hospitals in Slovakia, in the form of a quantitative survey, using the method of an anonymous questionnaire of their own design. A total of 93 respondents represented the returned questionnaires
Results: Of the respondents, up to 87.50% at the time of the COVID-19 pandemic, experienced some of the psychosomatic symptoms. There was a statistically significant positive relationship between sleep problems, impaired concentration, fatigue and exhaustion as a psychosomatic symptom.
Conclusion: It is very important to ensure the provision of psychological support in the workplace, which can offer cognitive-behavioral therapy focused on trauma (death in the workplace, overcoming the severe course of COVID-19 ..), which has proven to be useful in previous epidemics.

Key words: Psychosomatic burden. Nurswe. Pandemic. COVID-19.
51
Prax pôrodných asistentiek: Ako ju vnímajú ženy na Slovensku?
Midwifery practice: How do women in Slovakia perceive it?

Simona Kelčíková, Lucia Mazúchová, Marcela Pydová

Abstrakt
V dnešnej dobe prebiehajú častejšie diskusie o profesii pôrodnej asistentky (PA) v zmysle, aké je jej postavenie v spoločnosti, aké sú jej kompetencie. Cieľom štúdie bolo posúdiť vnímanie profesie pôrodnej asistentky z pohľadu slovenských žien. Príspevok prezentuje výsledky zistení v oblasti praxe, ktorú pôrodné asistentky poskytujú. Štúdie sa zúčastnilo 266 žien s priemerným vekom 32 (± 9,24). Na zber údajov bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý sme následne vyhodnotili pomocou deskriptívnej štatistiky, Mann - Whitney U a Kruskal - Wallis testov (p<0,05). Cronbach alfa koeficient bol 0,712. Výsledky preukázali, že ženy vnímajú prax pôrodných asistentiek skreslene. Viac ako polovica žien, 66,9 % (4,00 ± 1,08), si myslí, že vzdelanie PA a duly je rovnaké, pričom až 70 % žien (4,02 ± 1,12) vníma dulu ako zdravotníckeho pracovníka, čo nie je. Kompetenciu, že pôrodná asistentka môže realizovať aj prvé ošetrenie novorodenca vníma len 36,8 % (2,51 ± 1,30). Vnímanie profesie PA z pohľadu žien na Slovensku v oblasti praxe sa líši z hľadiska skúmaných premenných (výšky dosiahnutého vzdelania, územného rozdelenia SR a počtu pôrodov). Skreslené vnímanie praxe pôrodných asistentiek môže mať značný vplyv na postavenie, status profesie PA v spoločnosti, ako aj na motiváciu vykonávať danú profesiu, čo vnímame ako argument na podporu zlepšiť informovanosť a propagáciu danej profesie v povedomí žien a spoločnosti.

Kľúčové slová: prax pôrodných asistentiek, ženy, spokojnosť, pôrod, status profesie

Abstract
Nowadays, there are frequent discussions about the profession of midwives in terms of their position in society, what their competencies are, what they can and cannot do and how independent they should be. The aim of the study was to assess the perception of the midwife profession from the perspective of Slovak women. The research presents the results of findings in the field of practice provided by midwives. The study involved 266 women with a mean age of 32 (± 9.24). A self-designed questionnaire was used for data collection, which was subsequently evaluated using descriptive statistics, Mann-Whitney U and Kruskal-Wallis tests (p<0.05). The Cronbach's alpha coefficient was 0.712. The results showed that women had distortedly perceived the practice of midwives. More than half of women 66.9% (4.00 ± 1.08) had thought that the education of midwives and doula is the same, while up to 70% of women (4.02 ± 1.12) had perceived doula as a health worker, which is not true. Only 36.8% (2.51 ± 1.30) had perceived that a midwife can also perform the first treatment of newborns. The perception of the midwifery profession from the point of view of Slovak women in the field of practice differs in terms of the examined variables (level of education attained, territorial division of the Slovak Republic and number of births). Distorted perceptions of the midwifery practice can have a significant impact on the position, status of the midwifery profession in society as well as on the motivation to pursue the profession, which we perceive as an argument to support promotion of the midwifery profession in women's awareness as well as in society.

Key words: midwifery practice, women, satisfaction, childbirth, profession status
55

Ďalšie články v sekcii

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 14.07.2022

Číslo: 3/2022

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 09.05.2022

Číslo: 2/2022

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 07.03.2022

Číslo: 1/2022

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 05.11.2021

Číslo: 5/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 13.09.2021

Číslo: 4/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 30.06.2021

Číslo: 3/2021